Support us

Donate

Our newsletter

Subscribe now

Take action

Send a letter

Get involved

Vacancies

Contact us

By email

By post

Tweets from our groups
 
You are here: Home / Media / Archive / 2000 / 1_dec_summ_slovak

1_dec_summ_slovak

priatelia zeme

za udrzatelne ekonomiky:

kritika neoliberalnej ekonomickej globalizacie

 zhrnutie

Medzinarodna organizacia Priatelia Zeme (Friends of the Earth International, FoEI) je federaciou nezavislych obcianskych organizacii zo 66 krajin EurÛpy, Azie, Afriky, Australie, Latinskej Ameriky a Severnej Ameriky. Jeden z jej nosnych programov je zamerany na obchod, zivotne prostredie a udrzatelnost. Tento program vznikol v roku 1992 a na jeho realizacii spolupracuju skupiny FoEI na vsetkych kontinentoch.

Dokument s nazvom "Za udrzatelne ekonomiky: kritika neoliberalnej ekonomickej globalizacie" je vysledkom dva roky trvajucej diskusie medzi clenskymi organizaciami FoEI, ktore posobia v roznych ekonomickych a politickych podmienkach na Severe, Juhu, Vychode i Zapade. Verime, ze prispeje ku konstruktivnej verejnej diskusii o buducnosti nasich ekonomik. Ponukame Vam jeho abstrakt.

 Priatelia Zeme pripravuju podmienky pre vytvaranie spravodlivych a environmentalne udrzatelnych spolocnosti, ktore by boli v sulade s potrebami ludi. Ich snahy vsak nemozu byt uspesne bez kritiky neoliberalnej ekonomickej globalizacie, ktora vedie svet opacnym smerom a brani vzniku udrzatelnych spolocnosti.

Neoliberalna ekonomicka globalizacia zlyhava vo viacerych smeroch. Zijeme vo svete prehlbujucej sa nerovnosti, v ktorom miliÛny ludi nemozu uspokojit ani svoje zakladne potreby. Holorubna tazba dreva, povrchova tazba nerastov i tazba fosilnych paliv pokracuju absolutne neudrzatelnym tempom len preto, aby poskytli dostatok prirodnych zdrojov pre potreby "globalnej ekonomiky". S koncentraciou moci v rukach coraz uzsej skupiny ludi postupne eroduje aj demokracia. Alarmujucou rychlostou mizne biologicka i kulturna diverzita a stale silnejsim tlakom su vystavovane tazko vydobyte zakony na ochranu kvality zivota a prostredia.

Pokracovanie tohto trendu neponuka optimisticku perspektivu pre dnesnu ani buduce generacie. Pred ludstvom stoji vyzva poskytnut slusnu kvalitu zivota pre ocakavanych 10 miliard ludi v roku 2050, a to sucasne s obmedzenim environmentalnych dopadov na udrzatelnu uroven. Neoliberalna ekonomicka globalizacia tuto vyzvu podstatne komplikuje a intenzivne rozsiruje skalu i rozsah problemov. Napriek tomu stale dominuje stara doktrina, podla ktorej "inej cesty niet".

Priatelia Zeme sa s tymto tvrdenim nestotoznuju. Podla nich je neoliberalna ekonomicka teÛria prekonana. Nasledkom coraz jednoduchsieho pohybu kapitalu okolo sveta si mnohe krajiny len velmi tazko udrziavaju alebo pritahuju potrebny investicny kapital. Pre velke a vplyvne firmy nie je problem zabezpecit, aby im nesolventne vlady vo vzajomnom konkurencnom boji poskytovali coraz atraktivnejsie podmienky, ci uz formou danovych vyhod a masivnych subvencii alebo znizovanim urovne socialnych a environmentalnych noriem po celom svete. Rastuci dopyt po obmedzenych zdrojoch je uz dnes vyznamnym limitujucim faktorom rozvoja – je coraz zrejmejsie, ze bohatstvo "nepresiakne" zhora ku vsetkym, ako sa zvyklo tvrdit. Naopak, neoliberalna ekonomicka globalizacia vo vseobecnosti neustale prehlbuje straty vacsiny ludi, a to je v rozpore s tvrdenim jej protagonistov, podla ktorych je prebiehajuca globalizacia synonymom prospechu pre kazdeho.

Aj ked rozsah dnesnych problemov posobi odstrasujuco, je podla nasho nazoru mozne dopracovat sa k inej, demokratickej, spravodlivej a udrzatelnej buducnosti. Musime sa vsak vratit spat k zakladnym principom a znovu prehodnotit, co ocakavame od nasich ekonomik, ake typy rozhodovacich procesov, riadenia a kontroly su najvhodnejsie a aky druh ekonomickych informacii potrebujeme. Priatelia Zeme navrhuju nasledovne:

  Z menit kurz – formulovat nove ekonomicke ciele

Cielom doveryhodneho a produktivneho ekonomickeho systemu musi byt uspokojovanie potrieb ludi prostrednictvom spravodliveho a udrzatelneho vyuzivania limitovanych zdrojov Zeme. Odstranenie biedy, spolocenska a kulturna rovnovaha, medzigeneracna spravodlivost a ludska dostojnost sa musia stat klucovymi ekonomickymi cielmi. Uroven vyroby a spotreby musi byt koordinovana, pricom integralnou sucastou takej koordinacie musi byt specialny a diferencovany pristup voci zbedacenym krajinam a ludom.

Zjednodusena snaha o maximalizaciu HDP viac neobstoji. Na dosiahnutie uvedenych cielov sa od spolocnosti 21. storocia ocakava prepracovana a komplexna narodna i medzinarodna ekonomicka politika, ktora bude presadzovat optimalnu uroven i strukturu ekonomickych aktivit a respektovat medzinarodne uznavane principy, medzi ktore patria:

  • respektovanie ludskych prav;
  • respektovanie diverzity biologickych, kulturnych a ekonomickych systemov;
  • ekonomicka a politicka subsidiarita;
  • medzigeneracna i vnutrogeneracna spravodlivost, ktorej sucastou su i otazky tykajuce sa prerozdelenia kontroly nad zdrojmi (napr. pody) a vyrovnania ekologickeho dlhu;
  • demokraticka zodpovednost a transparentnost vlad, podnikatelskej sfery a inych organizacii, pravo verejnosti na informacie a pristup obcanov k spravodlivosti prostrednictvom sudov;
  • princip "znecistovatel plati", pravna zodpovednost, nahrada skod a kompenzacie;
  • respektovanie prisnych noriem na ochranu zivotneho prostredia, zdravia, bezpecnosti, socialnych istot a prace; a
  • princip prevencie.


Diverzita je neoddelitelnou sucastou udrzatelnosti, a ako princip sa vztahuje rovnako na ekonomiku ako aj na ostatne oblasti. Staty a komunity musia mat kedykolvek moznost uplatnovat take ekonomicke mechanizmy, o ktorych su presvedcene, ze najlepsie vyhovuju ich hospodarskym, spolocenskym, kulturnym a prirodnym podmienkam a potrebam. Ich rozhodovanie by malo zohladnovat potrebu harmonizacie ekonomickych cinnosti a udrzania isteho stupna sebestacnosti. Je to je v priamom zaujme rozvoja silnych a diverzifikovanych ekonomik, ktore budu schopne odolavat vonkajsim sokom a adaptovat sa voci nim.

Rozhodovanie je potrebne presuvat na nizsie urovne podla principu ekonomickej subsidiarity (cize rozhodovania na najnizsej vhodnej urovni). Vyhodne by boli tiez viacurovnove rozhodovacie mechanizmy umoznujuce rovnovahu medzi kontrolnou cinnostou a kompetenciami medzi i v ramci deciznych organov, co by znizovalo riziko zneuzivania moci v ktorejkolvek oblasti.

Spravat sa inteligentne – ekonomicke bohatstvo a blaho merat presne a dosledne

Na hodnotenie ekonomickeho bohatstva a blaha sa musia pouzit ovela komplexnejsie pristupy. Hodnotu a cenu prace treba urcit spravodlivo a do spotrebitelskych cien zahrnut aj realne spolocenske a prirodne externality (napriklad dopravu).

HDP v jeho dnesnej podobe vobec neodraza kvalitu zivota, spolocensky pokrok, odstranovanie biedy, ludsky rozvoj ani vyvoj kvality prirodneho ci kulturneho prostredia. Nezanedbatelnym sucastiam spolocenskeho rozvoja, medzi ktore nepochybne patri napriklad starostlivost o deti a starych ludi ci praca v domacnostiach, sa zvycajne neprisudzuje ziadna ekonomicka hodnota. Subvencovanie dopravy vedie k tomu, ze najznecistujucejsie a najdestruktivnejsie formy vyroby a obchodu su zvyhodnovane pred miestnou vyrobou a lokalnym obchodovanim.

  Zohladnovat buducnost – ukoncit nadmernu tazbu zdrojov a predchadzat konfliktom

Tazba mnohych prirodnych zdrojov je uz dnes vazne predimenzovana. Ak by cela svetova populacia vyrovnala mieru svojej spotreby na uroven, ktoru v sucasnosti dosahuju mnohi ludia na Severe, do roku 2050 by sme na uspokojenie svojich potrieb spotrebovali zdroje asi osmich planet.

Je potrebne zasadne zmenit model vyroby aj spotreby (co si na druhej strane vyzaduje prijatie ucinnych medzinarodnych dohod, ktore budu zohladnovat dlhodobu perspektivu), aby sa globalne vyuzivanie zdrojov dostalo na udrzatelnu uroven s predpokladom dlhodobeho uzitku pre vsetkych. Tieto zmeny vsak musia riesit aj problem dnesnej nedostatocnej spotreby v krajinach Juhu.

Politika "redukovania, recyklovania a viacnasobneho pouzivania" v krajinach Severu je klucova pre rast efektivnosti, a tym aj pre pokles spotreby zdrojov. V zaujme dosiahnutia jej udrzatelnej urovne bude musiet Sever popri sucasnom poskytovani zdrojov pre rastucu spotrebu chudobnych navyse presadzovat regulaciu potrieb a tiez strategie na podporu sebestacnosti.

Znizenim spotreby zdrojov na Severe (t.j. eliminaciou sutaze o zdroje) sa zabezpeci mier a bezpecnost ovela pravdepodobnejsie ako ich neustalym zvysovanim podla receptov neoliberalnej ekonomiky; a takato politika ma zaroven potencial vytvorit viac pracovnych miest.

Delit sa o zdroje – odstranit nerovnost a chudobu

Sucasna ekonomicka politika, ktoru presadzuje napriklad Svetova banka a MMF, vedie k efektivnemu prerozdelovaniu zdrojov smerom od marginalizovanych k elite, prehlbujuc chudobu a nerovnost. Splacanie financnych dlhov viedlo k tragickej kanalizacii bohatstva z chudobnych krajin k veritelom zo Severu, a to aj napriek tomu, ze bohatym importujucim krajinam vznikol ekologicky dlh voci krajinam Juhu, ktory mnohonasobne prevysuje oficialny financny dlh Juhu (prostrednictvom dlhodobeho pristupu k podhodnotenym zdrojom).

Politiku takehoto prerozdelovanie treba v zaujme vytvarania rovnovahy zvratit, aby sa pristup k zdrojom a uzitok z nich spravodlivo rozdelil medzi krajinami, regiÛnmi a ludmi. Financny dlh treba zrusit a pristup k zdrojom, zdravemu zivotu a zdravemu zivotnemu prostrediu zaradit medzi ludske prava.

 Zmenit priority – investovat do realnej ekonomiky

Politicke programy, ktore podporuju ekonomicku stabilitu (a prispievaju k udrzatelnosti alebo ju aspon vo vseobecnosti nepodkopavaju) sa musia stat klucovou zlozkou udrzatelnych ekonomik. Staty musia mat moznost kontrolovat a riadit domace i zahranicne investicne toky, a to uprednostnovanim stabilnych a vitanych investicii do realnej produktivnej ekonomiky pred "virtualnymi" financnymi operaciami. Vyber zahranicnych investorov, stanovenie kriterii pre ich cinnost a vykon na zaklade dohody na prislusnom mieste a urovni, preferovanie miestnych a domacich investorov – to vsetko s ohladom na podporu udrzatelnych ekonomik – by malo byt sucastou normalnej praxe.

 Vyvazit obchod - ozivit lokalne ekonomiky

Aj ked ista uroven medzinarodneho obchodu je nevyhnutna a dokonca ziaduca, zdrave a udrzatelne ekonomiky a komunity su klucom k uspokojovaniu zakladnych potrieb ludi. Neoliberalizmus ich vsak v sucasnej dobe oslabuje a ohrozuje.

Je zrejme, ze je nevyhnutne prehodnotit obchodny system, vziat medzinarodnemu obchodu jeho prioritu, zacat preferovat lokalne a regionalne obchodovanie (medzi malymi a strednymi podnikatelmi) a podporovat vyssiu mieru lokalnej sebestacnosti. Miestne ekonomiky a komunity treba revitalizovat. Ludia musia mat pravo prostrednictvom demokraticky zvolenych parlamentov skvalitnovat ochranu svojho zivotneho prostredia v mieste, na ktorom ziju i v celej krajine; podporovat male a udrzatelne ekonomicke aktivity; a kontrolovat svoje prirodne zdroje. Podmienkou takehoto vyvoja je zrusenie externe vnucovanej proexportne orientovanej strategie ekonomickeho rozvoja.

Statne, medzistatne a medzinarodne pravidla obchodovania nesmu mat prednost pred zakonmi urcenymi na ochranu miestnych komunit, zivotneho prostredia a verejneho zdravia.

To neznamena, ze vsetky rozhodnutia sa maju tvorit na miestnej urovni. Implementaciou konceptu ekonomickej subsidiarity a ekonomickej demokracie by sa mal zvysit prinos miestnej urovne, podporit rozvoj diverzifikovanych ekonomik a vytvorit obranny system proti zneuzivaniu moci na niektorej z urovni.

  Regulovat biznis - redukovat vplyv korporacii

Ak by sa ciele globalnej ekonomiky zmenili v sulade s navrhmi v tomto pozicnom dokumente, zmenilo by to tiez ulohu, postavenie a dokonca i povahu samotnych korporacii. Ocakavalo by sa od nich, jednak vo vseobecnosti a jednak prostrednictvom narodnych a medzinarodnych zakonov a stimulov, ze budu prispievat k naplnaniu tychto cielov. Ziadalo by sa od nich, aby prispeli k vytvaraniu optimalnej urovne ekonomickych aktivit a dodrziavali prisne environmentalne a socialne normy (vratane minimalizacie vyuzivania prirodnych zdrojov, znizovania urovne znecistovania, uplatnovania prisnych pracovnych noriem a podporovania rodovej spravodlivosti). Ocakavalo by sa od nich, ze budu v plnej miere zodpovedni obcanom. Zmeny v sposobe hodnotenia ekonomickeho blaha by vytvorili predpoklady k tomu, aby vlady dozerali na to, ci firmy naplnaju tieto ciele.

Domace firmy ako aj firmy, ktore planuju svoju cinnost v zahranici, by museli dodrziavat viacere principy:

  1. princip predchadzajuceho suhlasu plne informovanej dotknutej komunity s planovanymi projektami a komercnymi aktivitami firmy;
  2. princip doslednej analyzy environmentalnych a socialnych vplyvov cinnosti firmy;
  3. princip trestnopravnej a financnej zodpovednosti za znecistenie zivotneho prostredia, kompenzacie skod a kontroly znecistovania;
  4. princip poplatkov za tazbu zdrojov komunitam, v lokalite ktorych sa zdroje nachadzaju;
  5. pravo komunit zasahovat do takych projektov korporacii, ktorych realizacia predpoklada ich fyzicke vysidlovanie, pripadne likvidaciu ci obmedzovanie ich kultury a zivobytia;
  6. respektovanie ludskych prav a prisnych environmentalnych a socialnych noriem (vratane pracovneho prava).


Je dolezite, aby prvoradym cielom politikov v rozhodovacej sfere nebola konkurencieschopnost v medzinarodnom obchode (tento ciel by mali nahradit vyssie nacrtnute ciele a principy). Konkurencia ma svoje opodstatnenie, musi vsak byt len jednym z mnohych dolezitych cielov; treba ju regulovat, napriklad prostrednictvom medzinarodnych protimonopolnych zakonov, ktore by zabranovali vzniku a sireniu kartelov a inych praktik a struktur deformujucich trh.

 Otvorit sa – zabezpecit transparentnost a demokraciu

Vytvorenie demokratickych a udrzatelnych ekonomik je ambiciÛznym cielom, ktory mozno uskutocnovat len za predpokladu, ze medzinarodna politika skutocne odzrkadluje nadeje a aspiracie ludi o spravodlivej spolocnosti, a to na urovni jednotlivych statov aj globalne. Zasadnym predpokladom pre ich vznik je politicka decentralizacia. Je absolutne nevyhnutne, aby staty a komunity mali v rukach rozhodovacie kompetencie; aby vsetky relevantne rozhodovacie organy – od miestnych az po medzinarodne – boli skutocne reprezentativne a participativne; a aby vsetci ludia mali realnu moznost zucastnovat sa na rozhodovani o ekonomickom rozvoji.

Je uplne v poriadku, ak vlady rokuju o medzinarodnych dohodach, na ktore dostali mandat od svojich obcanov. Vlady by vsak mali byt za svoju cinnost a opatrenia plne zodpovedne – a to je mozne len vtedy, ak ich obcania dobre vedia, co a ako robia. Je potrebne vyrazne zvysit vonkajsiu i vnutornu transparentnost medzivladnych obchodnych a inych rokovani.

  Aktualizovat infrastrukturu – prehodnotit a predefinovat pravidla a institucie

Regionalne a medzinarodne prvky noveho (vyvazeneho) obchodneho systemu si budu vyzadovat efektivny system multilateralnych obchodnych pravidiel a dohod zalozenych na novych ekonomickych cieloch. Takyto system sa musi stat komplementarnou sucastou neobchodnej legislativy, namiesto toho, aby rusil jej platnost, ako je to v sucasnosti. Novy obchodny system si bude tiez vyzadovat novy medzinarodny pravny system, ktory bude upravovat suvisiace otazky neekonomickeho charakteru, akymi su spravodlivost ci udrzatelna spotreba a vyroba.

Medzinarodne a regionalne obchodne a financne institucie by mali byt plne zaclenene do systemu OSN. Sposob cinnosti Svetovej banky a Medzinarodneho menoveho fondu by sa mal zmenit v sulade s principmi udrzatelnej ekonomiky. Multilateralne dohody o zivotnom prostredi, rozvoji, zdravi, pracovnych a ludskych pravach musia mat prednost pred dohodami upravujucimi komercne obchodne aktivity.

A napokon, zasadnym predpokladom k dosiahnutiu tychto ambiciÛznych cielov je spolupraca vlad. Vlady by preto mali byt stimulovane k spolupraci. Stimuly a sankcie by sa mali stat standardnou vybavou multilateralnych dohod. Vlady by mali pripravit a uplatnovat taku politiku na ochranu zivotneho prostredia a zdravia, ktora by im ukladala zodpovednost i v pripadoch, ked ich aktivity maju neziaduce dopady na ine krajiny. Medzinarodne sudy by mali dostat mandat na riesenie takychto sporov, ktore by sa mali riesit na zaklade dohodnutych principov.

 

 Dalsie informacie o dopadoch volneho obchodu najdete v  The World Trade System: how it works and what’s wrong with it (Svetovy obchodny system: ako funguje a co je na nom zle) a v The World Trade System: winners and losers (Svetovy obchodny system: vitazi a porazeni), ktore su k dispozicii na webovej stranke: http://www.foe.co.uk./campaigns/sustainable_development/publications/trade/  

 

top

Document Actions